Pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) patrí ku krytosemenným dvojklíčnolistovým rastlinám (Dicotyledonopsida). V rámci tejto skupiny je predstaviteľom rovnomennej čeľade pagaštanovité (Hippocastanaceae, syn. Aesculaceae). Rodové meno aesculus je odvodené z latinského slova esca, ktoré v preklade znamená jedlo. Týmto chcel Carl Linné vyjadriť podobnosť pagaštana konského s jedlým gaštanom. Druhový názov hippocastanum pochádza z gréckeho slova hippos, čo je v slovenskom jazyku kôň. Súvisí to s tým, že rozomleté semená pagaštana konského boli v minulosti liekom pre dýchavičné kone. Podobné vysvetlenie pomenovania je i pre anglický názov horse chestnut (horse – kôň, chestnut – gaštan).

Vzrastom je pagaštan konský strom, ktorý zvyčajne dorastá do výšky 30 m – 35 m. Mohutná koruna tohto stromu je široko kužeľovitá až rozložitá, môže dosiahnuť šírku až 20 metrov. Jeho drevnatá stonka má na povrchu kmeňa sivohnedú až červenohnedú štetinovitú kôru. Na veľkých starších stromoch sa borka odlupuje v šupinách.

Na konároch sa nachádzajú nápadné veľké lesklé hnedé púčiky, ktoré sú veľmi lepkavé. Objavujú sa už v zime.

Protistojné listy vyrastajú na stopkách dlhých až 20 cm. Sú dlaňovito zložené. Každý zložený list sa skladá z 5 až 7 lístkov obráteno vajcovitého tvaru. Sú nápadné svojou veľkosťou, môžu dorásť až do 30 cm. Na okraji sú nerovnako zúbkaté. Na rube listov sa nachádzajú červenohnedé chĺpky, ktoré s dospievaním listov miznú a ostávajú iba na rozkonárení žilnatiny. V jeseni sa listy sfarbujú do oranžovočervena a potom opadávajú. Po opadaných listoch zostávajú na vetvičkách podkovovité jazvičky. Nepatrné zvyšky suchých listov môžu výnimočne zostať na strome do ďalšieho roka.

Kvety pagaštana konského sa rozvíjajú zároveň s listami. Vyrastajú vo veľkých vzpriamených súkvetiach kužeľovitého tvaru, ktoré môžu mať dĺžku až 30 cm. Tieto súkvetia vyzerajú veľmi efektne. Jednotlivé obojpohlavné kvety majú priemer asi 2 cm a sú päťpočetné. Každý kvet sa skladá z koruny a kališných lístkov zrastených do päťlaločného kalicha.
Korunné lupienky sú krémovobielej farby so žltou, ružovou až červenou kresbou. Majú obráteno vajcovitý tvar a po okrajoch sú kučeravé a brvité. Vnútri každého kvetného obalu sa nachádza jeden piestik a sedem tyčiniek. Piestik obsahuje vrchný žľaznatý a plstnatý semenník. Tyčinky majú chlpaté nitky i peľnice, ktoré ďaleko vyčnievajú z kvetov.

Pagaštan konský kvitne od apríla do júna. Po odkvitnutí sa kvety menia na suché pukavé plody – tobolky, ktoré sú dosť tvrdé a na povrchu ostnaté. Dosahujú veľkosť až 6 cm. Iný zdroj uvádza, že plod je nažka obalená pichľavým oplodím.

Vnútri každého plodu sa zvyčajne nachádzajú dve až tri semená horkej chuti. Majú lesklé hnedé osemenie a nápadný belavý pupok (hilum). Na rozdiel od plodov gaštana jedlého plody pagaštana konského nie sú jedlé.

Pôvod pagaštana konského nebol mnoho rokov známy, až kým nebol objavený ako divo rastúci strom v horách severného Grécka. Iné zdroje uvádzajú, že vo voľnej prírode rastie vo vlhkých lesoch podhorského stupňa v severnom Albánsku, Tesálii – kraji severovýchodného Grécka, v horách Bulharska a na západnom Kaukaze. V treťohorách rástol i u nás, ale počas ľadovej doby v strednej Európe vyhynul. Až od 16. storočia sa začal pestovať v parkoch a záhradách.

Na Slovensku i v celej Európe sa v súčasnosti hojne pestuje v parkoch a veľkých záhradách, kde patrí k najobľúbenejším okrasným drevinám. Môže rásť samostatne ako solitér, ale býva i súčasťou alejí a tiež ako lem starých ciest. Je náročný na obsah dusíkatých látok v pôde.

Pagaštan konský je veľmi užitočnou rastlinou pre včelárov. Kvety poskytujú včelám mnoho tmavočerveného peľu a nektár na tvorbu bieleho medu, pupene tzv. dluž – včelí tmel, ktorý včely vyžívajú na škárovanie úľov. Listy pagaštana konského poskytujú včelám medovicu.

Pagaštan konský patrí tiež k liečivým rastlinám. Ako prvý ho spomenul Matthioli v roku 1565, ktorému lekár W. Quacelbenus priniesol z Carihradu konárik so zrelými plodmi. O jeho liečebné využitie sa zaslúžil v rokoch 1896 – 1909 de Vevey. Semená, kvety i kôra obsahujú saponíny, flavonoidy a kumaríny (eskulín a eskuletín). V druhej polovici dvadsiateho storočia sa v jesenných dňoch pravidelne uskutočňoval široko organizovaný zber týchto semien. Zapájali sa doň najmä školáci. Dokonale zrelé semená sa zbierali prakticky hneď po vypadnutí z plodov. Bolo ich potrebné čo najrýchlejšie dopraviť do zberne, v opačnom prípade im hrozilo splesnivenie. Sú totiž veľmi háklivé – obsahujú 40 až 50 % vody a množstvo materiálu výživného pre plesne.

Pagaštan konský je známy v ľudovom liečiteľstve, využitie mal najmä v minulosti. Postrúhané sušené semená s trochou liehoviny sa odporúčali pri hnačkách. Vonkajšie uplatnenie majú odvary na rany, opuchy, omrzliny, lišaje a pri hemoroidoch. Zápary z listov majú expektoračný účinok – uľahčujú vykašliavanie hlienu z dýchacích ciest. Dlhodobé vnútorné používanie a silné dávky však môžu byť škodlivé, okrem bolestí hlavy môžu spôsobiť i otravy. Vzhľadom na závažné dôsledky sa jeho používanie bez konzultácie s lekárom neodporúča.

Z čerstvých kvetov sa vyrába masážna tinktúra proti reume a lámke. Po zbere ich treba nasypať do fľaše, zaliať liehom a nechať vylúhovať na slnečnom mieste. Kôra sa už prakticky nevyužíva – vyššie dávky vyvolávajú zvracanie, spavosť a bolesti hlavy.

V oficiálnej medicíne sa používa ako súčasť prípravkov zvyšujúcich napätie ciev, prípravkov urýchľujúcich zrážanie krvi a zastavujúcich krvácanie i prípravkov proti zápalom. Získavajú sa z neho i prípravky proti kŕčovým žilám. Pre obsah eskulínu je súčasťou kožných gélov, ktoré zmierňujú opuchy, majú protizápalový účinok a tlmia bolesť. Je tiež zložkou opaľovacích krémov, pretože absorbuje škodlivé účinky ultrafialových lúčov.

Semená pagaštana konského sa pre hojnosť škrobu zbierajú a využívajú na zimné prikrmovanie zveri. Známe je aj ich využitie v priemysle v druhej polovici dvadsiateho storočia – výťažky z nich sa používali do hasiacich prístrojov i na výrobu pracích prostriedkov, pretože obsahujú značné množstvo saponínov. Sú vhodným materiálom na výrobu rôznych výrobkov, často ich využívajú školáci i predškoláci v rámci tvorivých dielní.

Drevo pagaštana konského má z technického hľadiska rovnaké využitie ako drevo z dubov.

Už niekoľko rokov býva pagaštan silno poškodzovaný húsenicami invázneho motýľa ploskáčika pagaštanového (Cameraria ohridella). Na napadnutých listoch sa objavujú hrdzavé škvrny, ktoré sa postupne zväčšujú. Takéto listy potom opadávajú. Tento škodca bol v roku 1984 objavený v Macedónsku, odkiaľ sa dostal i do strednej Európy. V súvislosti s otepľovaním sa rýchlo šíri, na Slovensko sa dostal v roku 1994. Najviac napáda jedince pagaštana konského rastúce v nížinách južnejších oblastí a miernych pahorkatinách. K najviac postihnutým oblastiam patrí územie Bratislavy, Malaciek a Šaštína-Stráží. Pri opakovanom napadnutí môžu stromy čiastočne odumrieť.

V okrasných záhradách našli uplatnenie i príbuzné druhy pagaštana konského. Pomaly rastúci kultivar Aesculus x neglecta záhradkárov každú jar teší mladými listami prekrásnej ružovej farby, a preto je vhodnou alternatívou náročnejšieho javora horského (Acer pseudoplatanus).

Danica Božová
Fotografie: Karsten Paulick (1), autorka (2, 3, 4, 6, 8, 10), nepomuk-si (5), Hans Braxmeier (7, 11), JJ Harrison (9), Ebben (12)